Tento víkend 22. – 23.5. sa niesol v znamení jahôd na peknom preteku s chutným názvom Jahodový pohár.
Všetko sa to začalo v piatok podvečer, keď som nastúpila do Zuzinho auta mieriaceho do ďalekého Kladna na môj prvý takto vzdialený pretek.
Po celkom dlhej ceste so zastávkou na pumpe sme konečne dorazili do Kladna, kde nás už čakal zvyšok výpravy. Povykladali sme psíkov a hajde sa ubytovať. Po večeri sme si sadli do klubovne a rozprávali sme sa skoro až do polnoci. Potom sme si uťahaný z cesty išli ľahnúť, aby sme sa pripravili na výkony ďalšieho dňa. Ono to síce môže znieť jednoducho, ale zaspávanie veru jednoduché nebolo, keď sa mi po posteli premávali na striedačku tri bordery spolu s Nugetom. A ostatní to tiež nemali oveľa lepšie. Ale nakoniec na všeobecnú radosť sa všetci uskladnili ako im to vyhovovalo a spalo sa.
Keď som sa na ďalší deň ráno zobudila a vyšla von prezentácia už bola v plnom prúde a slniečko nám pripekalo (čo ma veľmi tešilo po upršanom týždni v Bratislave). Tak sme sa teda všetci pekne zaprezentovali a preteky sa mohli začať. Ivetka s Romanom nám pripravili kadejaké zaujímavé a veľmi pekné parkúry a nám, pedigrákom, sa na nich poväčšinou darilo. A tak sme robili česť nášmu menu, žltí draci pedigráci, keď sme sa skoro všetci prebojovali do finálového behu. A nielen to, veľa z nás sa aj umiestnilo aj v tomto finále a tak sme získali chutné jahodové poháre, ktoré sme neskôr skonzumovali...uhmm teda, len ich obsah, ktorý bol naozaj vynikajúci. Všetky poháre to prežili. Pri vyhlasovaní víťazov sme si teda v celku veľa ráz mohli zakričať to naše 1, 2, 3 – Pedigree. Ku sobote by som dodala už len toľko, že celý tento deň bola skvelá nálada (ale ako ináč to na takýchto pretekoch môže vyzerať) a zakončili sme ho spoločným večerným posedením, kde sa rozprávalo a rozprávalo až do večera, respektíve do noci. Takže sobotu by som uzavrela hodnotením výborná, keď sa nám tak darilo baviť sa a samozrejme aj pretekať, obzvlášť mne a Nugetovi, keďže sme si odbehli druhý čistý beh našej skromnej agility kariéry, ktorý bol aj patrične ocenený.
Nedeľu sme si teoreticky mohli pospať dlhšie, keďže sa behali len skúšky a začínalo sa od A1, v ktorej z našej výpravy nikto nebehal, ale prakticky to už bolo iné. Vstali sme rovnako skoro ako predošlí deň kvôli našim havkáčom, ktorí už hneď zrána vystrájali. A tak sme začali fungovať o niečo skorej ako sme plánovali.
Neskôr sme sa už všetci dostavili k parkúru a začali sme sa naplno sústrediť na dráhy, ktoré boli taktiež aj dnes veľmi zaujímavé. Všetci behali naplno podľa svojich možností a schopností a to sa aj odzrkadlilo na výsledkoch. Znova, rovnako ako aj sobota bola nedeľa na výkony veľmi bohatá a počasie sa tiež nenechalo zahanbiť a slniečko svietilo o stošesť.
A takto sme sa zabávali celý víkend až do konca. Po skončení preteku sme sa zbalili, náklad naložili do áut, ktoré boli preplnené množstvom cien (až sa divím kam sa to všetko vošlo), rozlúčili sme sa a vydali sa na dlhú cestu späť. Ale nešli sme hneď domov. Cestou sme sa ešte zastavili na Kamennom mlyne na večeru, kde sme pokračovali v zabávaní sa a tu som aj bola poverená úlohou zdokumentovať tento zaujímavý víkend.
Tak a nakoniec sa treba poďakovať za perfektný pretek ako aj celý víkend agility klubu Jahoda, ktorý sa o nás vzorne staral. ĎAKUJEME :D
Text: Evička