Kamenný mlyn – Cup mánia a 7. majstrovstvá Slovenska Border kólií v agility
Tento víkend sa niesol v znamení žltej farby, krásneho počasia, dobrej nálady a skvelých agility výkonov. A že to tak naozaj aj bolo, sme veľmi radi, veď prognózy boli všelijaké.
Pár týždňov pred pretekom nám do cesty prichádzali samé problémy. Pozvali sme si rozhodcu z Veľkej Británie, zaplatili v predstihu letenku a zrazu sa prebudila islandská sopka a začala nám striedavo uzatvárať a zasa otvárať vzdušný priestor. Naozaj bola veľká obava, či vôbec bude môcť rozhodca priletieť. Našťastie máme známosti na vyšších miestach a tak sme vybavili ukľudnenie tohto prírodného živlu. Vzbúrilo sa však proti nám aj počasie, celý mesiac pršalo a termín nášho preteku sa neustále blížil a počasie stále protestovalo. Opäť zasiahol lobing na miestach najvyšších a počasie ako mávnutím čarovného prútiku sa deň pred začiatkom preteku zlepšilo o 100 percent. Tretí problém bol už ľudského pôvodu. Po rokoch bezproblémových vybavovaní delegačných listov pre rozhodcov, teraz sú organizátori pretekov nútení bojovať aj s touto záležitosťou. Aj keď sme dali žiadosť v predstihu, teda tri mesiace pred akciou, tak sa podarila delegačka vybaviť na poslednú chvíľu. Dva mesiace nečinne stála v šuplíku predsedu ASKA, potom ďalšie dva týždne na stole sekretariátu SKJ. Až po mojom urgentnom telefonáte prezidentovi SKJ sa lady pohli a delegačky sa začali vybavovať. Ešte, že máme tie kontakty na miesta najvyššie. Nakoniec už pretek nič neohrozilo a v sobotu ráno sa mohol začať.
Ešte v piatok sme priviezli všetko potrebné vybavenie na organizáciu preteku, samozrejme spolu s prekážkami. Ohraničili sme parkúry, postavili altánky, rozvešali reklamné banery a čakali na príchod rozhodcu Arthura Rodgersa. Dorazil o pol desiatej a tak sme už boli v kompletnej zostave.
Ráno nás privítalo slniečko a preteky sa rozbehli na plné obrátky. Po prezentácii sa začali behať pohárové behy. Poháre nám opäť venovali naši partneri Mercedes-Benz a Kon-Rad. Obom partnerom ďakujeme za krásne poháre a Kon-Radu za finančnú a materiálnu pomoc. Za všetkým stojí pani Vierka Konštiaková, ktorá je naklonená tomuto krásnemu športu a veľmi nás v tom podporuje. Ďakujeme.
Po odbehaní otvorených behov prišli na rad skúšky agility, ktoré posudzoval p. Arthur Rodgers. Prekvapila nás troška stavba parkúru, či prestavba medzi skúškami. Myslel som si, že dokážem rýchlo prestaviť parkúr no Arthur ma riadne prekonal. Prestavba mu netrvala ani 5 minút a hneď mohli nasledovať obhliadky. V Anglicku sa totiž agility robí úplne odlišne od našich zvykov, je tam iný rozmer parkúru a iné vzdialenosti medzi prekážkami. A čo je asi najväčší rozdiel, je počet pretekárov na pretekoch. U nás 125 a v Anglicku okolo 2500. Tiež sme sa čudovali, keď nám to vravel, no je to tak. Arthur sa však prispôsobil našim pomerom a verím, že sa jeho parkúry páčili všetkým rovnako, tak ako nám. Na záver dňa dostala priestor Ivetka Lukáčová, ktorá postavila Agility pre Border kólie. Parkúr to bol naozaj nádherný, no náročný a tak sa do druhého kola dostalo z 50 borderiek iba 14. Tušili sme, že to bude vo finále asi zaujímavé a tých 14 tímov bude bojovať o dušu. Týmto behom borderiek sme sobotu ukončili, upratali čo bolo potrebné a zaslúžene sme si mohli sadnúť do reštaurácie k dobrej večeri a pivečku.
Nedeľa začala podobne ako sobota, opäť slniečko, opäť dobrá nálada a pohárové behy. Poháre na nedeľu venovali firma CBG v zastúpení pánom Slezáčkom, ktorá nás okrem pohárov podporuje aj finančne, či materiálne, v podobe veľkého auta, ktoré nám zabezpečí prevoz všetkého potrebného pre preteky a zázemie pre Vlada a jeho výpočtové stredisko a pán Vajarský, majiteľ Kamenného mlyna, ktorý nám okrem krásnych sklenených pohárov bezplatne zapožičiava celý areál, v ktorom sa konajú naše preteky. Obom partnerom moc ďakujeme. A práve v behu o pohár Kamenného mlyna sa nám stali dve príhody. Jedna v podobe zlého zapísania času víťazného tímu, ktorému sa ešte raz dodatočne ospravedlňujeme. Druhou zvláštnosťou bol rovnaký zabehnutý čas na tretom mieste a pohár iba jeden. A tak pohár putoval do Rakúska a náš Romanko si bude musieť počkať na výrobu nového pohára. S touto situáciou sme naozaj nerátali, a budeme musieť do budúcnosti pouvažovať o tom, ako budeme postupovať, keď sa náhodou takéto niečo stane.
Po vyhlásení výsledkov a odovzdaní pohárov pokračovali zasa skúšky agility. Tu sme urobili zmenu programu a skúšky posudzoval namiesto Ivetky, Arthur. Chceli sme, aby si ľudia zo stredu Európy mali možnosť urobiť skúšky pod rozhodcom, ktorý je v našich končinách určitou vzácnosťou.
Deň sa pomaly chýlil k záveru a nás čakal posledný finálový beh Border kólií. Štartovali samozrejme všetky tími, no do celkového súčtu sa rátali iba tími, ktoré zabehnú bez diskvalifikácie oba behy. Bežalo sa v obrátenom poradí a samotné napätie začalo až od 14- tého tímu. Parkúr postavil opäť Arthur a vyzeral celkom jednoducho. No zdanie troška klamalo a keď sa pridala nervozita, tak z toho bol naozaj napínavý záver pretekov. Romanko obsadil po prvom dni štvrté a piate miesto a tak štartoval hneď po sebe. Mal toho naozaj dosť a chvíľkami to vyzeralo, že sa asi roztrhne vo dvoje. Behy však majstrovsky zvládol, no jedna zhodená palička u Beki ho odsunula od vytúženého cieľa. Nakoniec najlepšie zabehla Susanne Novak (A) a zaslúžene obhájila majstrovský titul z minulého roka. Roman Lukáč s Baileys (SK) skončil na druhom mieste. Tretia bola Michaela Brandstetter (A), ale už s piatimi trestnými bodmi. Kompletné výsledky pretekov si môžete stiahnuť TU.
A ešte pár riadkov na záver. Počasie vyšlo na 100 percent. Rozhodca bol spokojný a v poriadku doletel domov a hneď ráno si darovanú slovenskú zástavu povesil u seba v triede. Je totiž učiteľom v škole. Aj všetci pretekári sa dostali v poriadku domov, dokonca už aj do zaplavených oblastí. My sme tiež všetko pobalili a odviezli domov a tak po preteku ostali len spomienky a kopec nádherných fotografií.
Na záver chcem ešte raz poďakovať všetkým našim partnerom, no hlavne firme Pedigree, ktorá celé podujatie zastrešovala a venovala krásne poháre a vecné ceny. Osobitne poďakovanie patrí obom rozhodcom za krásne parkúry, pretekárom za ich výkony a športové správanie a všetkým žltým tričkám za super prácu pri organizácií tohto podujatia. S touto partiou by som si trúfol aj na omnoho väčšie preteky. No zatiaľ nám stačia tieto naše. Teší nás, že sa zúčastnili pretekári z piatich štátov a vytvorili nádhernú priateľskú atmosféru. Verím, že ak sa už situácia v ASKA nebude vyvíjať nepriaznivo, tak sa dá predpokladať, že si tieto preteky urobíme aj budúci rok. Bernd Hüppe prijal naše pozvanie a na budúci rok sa môžete tešiť na jeho parkúry. Kto bude druhým rozhodcom, zatiaľ ešte netušíme, možno by nám pomohol váš podnet, napíšte, pod kým by ste si chceli zabehať budúci rok. Všetky vaše námety zvážime. A budeme naozaj veľmi radi, keď prídete opäť.
O rok dovidenia na Cup mánii 2011.
Text: Roman
a ešte raz foto : Pavol