Agility rok 2010 je už takmer v polovici a pomaly sa blížia majstrovstvá sveta.
Sú síce až na konci septembra, no príprava je v plnom prúde. Medzi najdôlež
itejšie prípravy patrí výber toho najlepšieho, čo doma máme. Tento rok už nie som v pozícii trénera reprezentácie, preto mám omnoho viac času trénersky sa venovať dvom tímom z nášho klubu, ktorí sú v kvalifikácii na MS FCI 2010. Sú nimi Roman Lukáč s Bacardi a s Baileys.
....
Kvalifikácia ma veľmi zaskočila hneď v začiatku, keď sa v ASKA odsúhlasilo pre mňa dosť nepochopiteľné miešanie všetkých troch výškových kategórií. Je ale fakt, že u nás je stále veľmi málo kvalifikantov a je potrebné, aby sa docielila väčšia bojovnosť medzi tímami. Takže na druhej strane sa dá chápať aj tento fakt. No a keďže moje tímy boli práve z kategórie large, obávala som sa, že bude veľmi ťažké prebojovať sa do reprezentácie. Hádam sa nikto neurazí, ale small a medium to v agility má oveľa ľahšie. Nevzdávali sme sa povedali si, že máme kvalitný pravidelný tréning a dobré klubové zázemie, tak sa snáď na nás aj šťastie usmeje.
Boli stanovené tri kvalifikačné preteky. Prvými a z môjho pohľadu aj veľmi dobrými pretekmi boli preteky v Šintave 8.-9.mája . Usporiadateľ má veľké skúsenosti s organizáciou pretekov a tak išlo všetko v pohode. Mne osobne nevyhovovalo len jedno, a to veľmi dlhá prestávka. Myslím, že to veľmi preteku neprospieva. Pretekári majú radi ak všetko ide ako po masle a môžu isť skôr domov a pripraviť psa na druhý deň, hlavne, keď sa jedná o kvalifikačky. Keďže sme boli s Romankom v podstate sami z klubu na týchto pretekoch, musela som sa o to viac snažiť s prípravou psov pred samotnými behmi. Dovolím si skonštatovať, že moja snaha nebola márna. Romanovi s Beky sa darilo a mňa to veľmi uspokojovalo. Prichádzala som na fakt, že porovnávanie s ostatnými kategóriami nám asi veľmi neuškodí. Myslím si, že celkovo parkúry, rozhodcovia a prekážky zodpovedali kvalifikácii.
O mesiac neskôr prišli na rad naše preteky a zároveň aj kvalifikačky. Ako to len vymyslieť, aby ma mal Romanko k dispozícii, keď organizujem a zároveň aj posudzujem preteky? Ale zázemie urobí veľa. Všetkým Pedigrákom veľmi ďakujem za podporu. Tento úspech našich dvoch tímov je aj ich úspechom. Čo sa týka zázemia pre preteky, práve Kamenný mlyn je ten pravý. Každý si tu nájde to, čo potrebuje. Aj na tomto preteku zodpovedalo všetko kvalifikácii. Parkúry, prekážky a aj rozhodcovia.
Poslednými kvalifikačnými pretekmi bol Trenčín. Význam tohto preteku som videla len v jednom, a to, že bol pozvaný rozhodca Nalle Jansson, ktorý bude pískať MS 2010. Tieto preteky boli pod taktovkou niekoľkých klubov a myslím si, že to nie je vždy až taký super nápad. Začínajúcim klubom nevyčítam nikdy, že niečo nestíhajú alebo nevedia. Veľkým mínusom týchto pretekov bola skutočnosť, že ani prekážky neboli prichystané. K tým prekážkam zaraďujem aj to, že teraz tak veľmi „populárne“ pytle na uchytenie tunelov, sú veľmi nepraktické, hlavne ak na preteku behajú psíky, ktoré nič nešetria. Potom je tunel niekde inde a rozhodca si ho musí naháňať po parkúre. Je potrebné sa nad tým zamyslieť, asi by to chcelo pri pytlíkovom uchytení tunelov omnoho viac pomocníkov.
K tejto kvalifikácii môžem povedať hlavne to, že som si po rokoch konečne užívala všetky behy inak, ako keď som výber robila ja. Niektoré tímy ma prekvapili, že urobili veľký krok vpred. Niektoré ma aj zarmútili, že len kričia na fórach, ako tu na Slovensku nie je žiadna poriadna konkurencia a nakoniec sa ani do prvej deviatky najlepších kvalifikantov nedostanú.
No kto ma najviac potešil, je Romanko. Popri náročnej vysokej škole, zvládol kvalifikáciu na výbornú. Veď skončil s Beky prvý a s Beili druhý. A to som ani nedúfala, že by sa mohol práve s Beili dostať do jednotlivcov, keďže je to pes už takmer pred dôchodkom. Je asi naozaj vidno, že konkurencia na Slovensku nie je až taká silná. No určite nás čaká obrovská konkurencia práve na majstrovstvách sveta, kde by sme chceli obsadiť určite to najlepšie možné umiestnenie. Blíži sa čas prázdnin a my máme tri mesiace na to, aby sme formu vyladili ešte viac. Verím, že to s Romankom a našimi dievčatami Beky a Beili určite zvládneme.
Text: Iveta