Už býva zvykom, že prvý prázdninový víkend trávime v Jaklovciach na pretekoch, no tento rok sme si to tak troška predĺžili, no pôjdem postupne, bolo to celé moc zaujímavé.
V piatok 2.7 to všetko začalo presunom na východ Slovenska. No nikto z nás vtedy ani netušil, že to bude vyzerať skôr, ako keby sme išli na západ a už vôbec by nás nenapadlo, že prídeme až na koniec sveta. Posádky sa presúvali postupne podľa toho, kto sa ako uvoľnil z práce. My sme vyrazili už ráno a tak sme mali na presun celý deň. Občas sme urobili malú zastávku a nedobrovoľne si postáli pod Strečnom a v podvečer sme boli už za Spišskou Novou Vsou a tu začala ta pravá exotika. Popri ceste samí „Španieli“ predávajúci hríby a malé nahé španielčatá pobehujúce po ceste. Do toho všetkého taliansky vodiči so značkami SN a GL, ktorým moc obrovské výtlky vo vozovke nič nevraveli a jazdili jak šaleny. A to sme ešte stretli húfy ľudí so zástavami, presúvajúci sa peši po ceste z miestnych kostolov na púť do Levoče. Skrátka, absolútny chaos. Našťastie sme sa v zdraví dostali až do Jakloviec a mohli si povedať, že dovolenka začína. Postupne do večera prišli aj ostatné pedigrácke posádky a tak sme postupne zaplnili celú chatu a bolo veselo.
Sobota ráno začínala klasicky pretekovo. Prezentácia, zahájenie a potom už nasledovali jednotlivé behy podľa programu. Jaklovčania makali na 100 percent a tak opäť aj tento rok zorganizovali nádherný kynologický deň. Varil sa guľáš, ktorý dostali pretekári grátis, slniečko pálilo a nálada bola naozaj priateľská a uvoľnená. Na málo ktorých pretekoch je takto prijemne. A do toho všetkého sme my s Ivetkou ešte kecali čo to do mikrofónu, aby reč nestála. V podvečer sme sa presunuli zasa všetci na chatu a tešili sme sa na spoločnú večeru. No nebolo to také jednoduché. Pierko nám priniesol z Francúzska do klubu fenomén rakletovania, čo v Bratislave nie je problém, no tu to bol zrazu oriešok. V gelnickom Tescu totiž nemali základnú potravinu, zemiaky. Našťastie nám pomohol Jaro a zopár zemiakov nám požičal. Tak sme si večer posadali k ohňu a papali a pili.
Nedeľa ráno bola podobná ako sobota. Opäť sa behali tie isté behy, samozrejme na iných parkúroch. Opäť krásne svietilo slnko, hrala dobrá hudba a grilovali sa pre pretekárov vynikajúce klobásy. Po vyhodnotený už nasledoval zasa presun na chatu a nastala otázka, čo s načatým večerom. Keďže bol stále deficit zemiakov, rozhodli sme sa isť na nákup do najväčšieho mesta východu spojený s návštevou lepšej reštaurácie. Nálada nás veľmi rýchlo prešla, keď sme si posadali v Ležiacej Bosorke k stolu. Začala sa spúšť prešľapov a hrôz zo strany personálu. Špinavé poháre, teplé pivo, dokonca Romanko dostal pivo až ako dezert, čo je absolútny trapas. Čašníčke slovíčko „zákazník“ nič nevravelo a svojou neschopnosťou a aroganciou nás ubezpečila, že do Ležiacej Bosorky už nikdy nikto z nás nevkročí. Znechutený večerou sme sa presunuli do Hypernovy na nákup. Potrebovali sme toho nakúpiť hodne na celý týždeň. No opäť rýchlo nás miestny hypermarket vyliečil. Zistili sme, čo vlastne znamenajú mieste SPZ ky, KE (koniec europy) a KS ( koniec sveta). Ani v hypernove nemali zemiaky a vyzeralo to tam ako keby sa celosvetová kríza nasťahovala do Košíc. Tak sme sa bez nákupu a mierne vytočený vrátili späť na chatu do Jakloviec. Telefonát Marte nás všetkých zachránil, keďže bola ešte v BA a chystala sa za nami až v pondelok. Tak dostala zoznam potravín, ktoré treba priniesť, aby sme to v zdraví prežili. Večer pokračoval diskotékou a pitným režimom. Víkend bol za nami.
V pondelok ráno sme išli s obavami na raňajky do reštaurácie v Margecanoch. Bola to malá závodná jedáleň prerobená na reštauráciu a my sme nevedeli, čo už máme očakávať. Hneď na prvých raňajkách sme však s radosťou zistili, že sme prišli asi do iného sveta, keď nám pani čašníčka, oznámila, že my sme zákazníci a my si rozkazujeme. Touto cestou chceme poďakovať personálu reštaurácie Lesnica, za super stravu a európsky prístup k zákazníkom. Táto reštaurácia napravila reputáciu gastronómie na východe Slovenska.
Dobre najedení spokojní sme sa presunuli na jaklovský cvičák a mohol začať krátky agility tábor. Nakoniec bol veru krátky, keď sa trénovalo iba v pondelok a utorok, lebo v stredu prišiel vytrvalý dážď a nedal nám šancu isť von. Vo štvrtok už zasa svietil oskar na plné obrátky a tak sa mohlo zasa trénovať. V podvečer sme to museli aj tak zabaliť, lebo sme sa museli presunúť do BA, keďže nás cez víkend čakali preteky v rakúskom Korneuburgu. No myslím si, že aj tie tri dni, čo Ivetka , Romanko a Domča viedli tréningy, dali nám všetkým nové skúsenosti. Teda mne moc nie, lebo ja som len sedel a vychutnával som si dovolenku, ale ostatným snáď áno. O tom, či sa jaklovčanom tábor páčil, snáď napíšu na svojej stránke oni. My sme boli naozaj spokojný a chceme poďakovať všetkým zo Severanu Jaklovce za nádherný týždeň. Ak sa niečo podobné bude organizovať aj budúci rok, tak určite radi prídeme. Akurát zemiaky si už radšej prinesieme so sebou. Ale na druhej strane, klobásy a slivovicu majú výbornú zasa oni.
Tak ešte raz ďakujeme za tábor.
Zopár foto1, foto2 a foto3 od Romana
Nejaké video z tréningu orientácie v parkúre V1 V2 V3